Bratislava
19. augusta (TASR) - Stav železničných tratí na Slovensku je alarmujúci
a rušňovodiči sa po nich obávajú jazdiť. Problém sa však zatiaľ rieši
iba znižovaním rýchlosti vlakov v problémových úsekoch. Na zlý stav
slovenských železníc už upozornili aj českí rušňovodiči. Uviedla to
Asociácia železničných dopravcov Slovenska (AROS) s odvolaním sa na list
rušňovodiča Českých dráh Jiřího Vondru o stave železničnej
infraštruktúry na Slovensku.
"Dva roky upozorňujeme na to, že naše koľaje sú nebezpečné a život
ohrozujúce. Riešenie kompetentných sa zatiaľ prejavuje len v znižovaní
rýchlosti vlaku na problémových úsekoch na 'bezpečnú' rýchlosť 10
kilometrov za hodinu," uviedol výkonný riaditeľ AROS Patrik Benka.
Obavy jazdiť po slovenských železničných tratiach majú aj českí
rušňovodiči. AROS upozornil, že český rušňovodič v liste vedeniu Českých
dráh prirovnal slovenskú železničnú infraštruktúru k tankodrómu. Výkon
služby na tratiach Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) je podľa neho
náročný nielen pre vozidlá, ale aj pre rušňovodičov a hraničí s možným
vznikom mimoriadnych udalostí. Vedenie Českých dráh preto pozval na
inšpekčnú jazdu, na ktorej sa mali zúčastniť aj zástupcovia ŽSR.
"Mojim zámerom bolo poukázať na stále sa zhoršujúci stav slovenských
koľají, po ktorých my, českí rušňovodiči, denne jazdíme. Situácia je
naozaj alarmujúca a domnievam sa, že máme oprávnené obavy o bezpečnosť
cestujúcich aj svoju," uviedol Vondra. AROS doplnil, že podľa
českého rušňovodiča boli účastníci inšpekčnej jazdy prekvapení zlým
stavom železničnej infraštruktúry na mnohých úsekoch trate Kúty -
Štúrovo.
"Je pozoruhodné, že upozornenia slovenských rušňovodičov na tento
neblahý stav našich koľají a ich okolia zjavne nestačia a opäť musí
prísť impulz zo susedného Česka, aby sa veci, dúfajme, že pohli správnym
smerom," upozornil prezident Federácie strojvodcov SR Dušan Kaša.
AROS pripomenul, že prevádzková dotácia ŽSR sa za posledné roky zvyšovala. "V
roku 2022 bola 355 miliónov eur, v roku 2023 bola 391 miliónov eur. V
tomto roku je to 472 miliónov eur, v rokoch 2025 a 2026 je plánovaná
ešte vyššia. Preto sa pýtame, kedy sa toto zvýšené financovanie
zabezpečenia prevádzky prejaví v zlepšení infraštruktúry," uviedol Benka.